zde naleznete Jozefův blog

Jaká byla tvoje cesta k triatlonu a následně k Ironmanu?
Jednoducho povedané, moja cesta k triatlonu bola veľmi zvláštna a k Ironmanovi zase rýchla. Takže k triatlonu : Keď som mal 33 rokov a váha, ktorú som dostal pod vianočný stromček ukázala 86kg pri mojej výške 172cm, povedal  som si, že je najvyšší čas začať niečo so sebou robiť. Takže som začal behať. Na jeseň som si kúpil silničku Authora a na jar ďalšieho roka som na nej trošku začal jazdiť. Niekedy v júni 2007 som sa zo srandy prihlásil na Senecký triatlon (open závod 0,7-20-5) a s veľkými obavami som sa postavil na štart. K počudovaniu, závod som v pohode dokončil a toto bol teda môj prvý kontakt s triatlonom. Nenormálne sa mi to zapáčilo a tak som o týždeň na to stál na štarte X-terry Maxi-Dek triatlonu na Orlíku. Oslovilo ma to aj z dôvodu, že sa tam konal víkend s E-triatlonom a chcel som sa dozvedieť, čo ten triatlon je vlastne zač. Takže po pretekovej sobote nasledovala výuková nedeľa. Bol to krásny víkend strávený s rodinou na Orlíku. A práve na tomto preteku prišlo aj k osudovému stretnutiu s pánom Ironmanom. Pri prehliadke trate spomenul jeden spolupretekár, že v začiatkom septembra sa vraj v Prahe bude konať nejaký superzávod pod názvom Bigman (kombinácia Xterry a Ironmana za dva dni). No a tak som sa teda rozhodol, že tam pôjdem a budem Ironmanom. Keď som to povedal manželke, zrazu bolo po príjemnom víkende – vraj ešte máme malé deti a kto sa bude o nich starať keď... . Tak som ju ubezpečil, že tam pôjdem iba keď si budem istý, že to zvládnem. A tak som si začiatkom júla vyskúšal na dovolenke v Chorvátsku maratón – len tak skúšobne na promenáde na obednom slnku, aby som zistil , čo to so mnou urobí. Maratón som zvládol a o 3 týždne na to som stál v Nitre na štarte prvého Slovakmana. Ku podivu som ho zvládol bez nejakých väčších problémov za 10:45. To bol pre manželku dôkaz, že mám natrénované a tak som dostal povolenie venovať sa meditačnému športu zvanému Ironman. O štyri dni po Nitre som mal haváriu pri regeneračnej cyklistike a tak som so zlomeným nosom, vybitými zubami a pozašívanou tvárou začal „prípravu“ na Bigmana. Po troch týždňoch maródenia som sa „pripravoval“ asi 10 dní, ale Bigmana som zvládol, a tak som ukončil svoju prvú „sezónu 2007“ s dvoma zárezmi na pažbe.
 
Co ti triatlon do života přináší?
Jedným slovom radosť. Okrem toho aj veľa nových priateľov a zážitkov, ktoré som si pred dvomi rokmi ešte nevedel ani predstaviť.
 
Jak se dívá na tvé sportování rodina a přátelé?
Rodina ma má za „exota“. Manželka ma podporuje a zároveň ticho dúfa, že dospejem a začnem sa venovať niečomu pre dospelých. Deti sú nadšené a na ulici sa hrávajú na triatlonistov. 
 


Mimo jiné, že by jsi rád zajel SlovakMana pod 10 hodin jaké máš další plány do sezóny?
Mimo jiné, Slovakmana som už pod 10 dal v roku 2008. Zdolal som ho za 9:50’40’’. Tak že plány na sezónu 2009 by mali byť zase o level vyššie. Rád by som čas zo Slovakmana stiahol čo najnižšie. Preto som si vybral na sezónu okrem klasiky Moraviamana a Slovakmana aj dva vysokorýchlostné závody Almere a novinku Challenge Barcelona.
 
Jaké je tvé zaměstnání, jak se ti daří kloubit trénink a pracovní povinnosti?
Povolaním som statik. Je to slobodné povolanie, pracujem pre seba a nikoho nezamestnávam. Takže skĺbiť tréning a prácu je dosť jednoduché. Každý deň si „ukradnem“ nejaké tie dve hodinky s pracovného času a venujem ich tréningu. Takže ráno niečo popracujem, potom odtrénujem a po tréningu sa s čistou hlavou vrátim k práci.  Po obede už netrénujem, to by mi rodina neschválila, iba večer chodím tri krát do týždňa na 40minút plávať. Cez víkendy som trénoval cez obed, keď deti spali, teraz ale to bude horšie – sú staršie a už nespávajú – škoda.

Jaké jsou tvé tréninkové podmínky?
Ťažko povedať.  95% trénigov absolvujem sám. Plávam večer na verejnosti a predieram sa medzi prsiarmi a oni mi zase občas vynadajú, prečo neplávam „normálne“ a stále špliecham a kopem nohami. V blízkosti môjho bydliska, Novej Dubnice, sú výborné podmienky na cyklistiku, absolútne roviny -  aj 50km, ako aj množstvo poriadnych kopcov.  Na behanie mám vymeraných niekoľko okruhov – cestných ako aj v teréne. Nič viac nestíham – do posilňovne nechodím, ale dal som si záväzok, že od jesene začnem.

Kolik hodin stihneš odtrénovat do týdne?
Minulý rok som odtrénoval podľa denníčka celkovo 707hodín – takže priemerná denná dávka bola 1,937 hodiny. Za tento čas som stihol naplávať 405km, nabicyklovať 9987km a nabehať 2822km. Takže priemerne týždenne 14 hodín zhruba 8km plávania, 180km kola a 60km behu.
Samozrejme sú obdobia, kedy trénujem 10 hodín do týždňa a obdobia kedy je to viac ako 20.
 
Prozradíš své měsíčné objemy ?
Takže:
Listopad : 40 hodín ( Plávanie 15km, Kolo 293km, beh296km)
Prosinec : 62 hodín ( Plávanie 31km, Kolo 843km, beh327km)
Leden : 48 hodín ( Plávanie 46km, Kolo 695km, beh162km)
Február : 52,5 hodín (Plávanie 40km, Cyklistika 880km, Beh 144km)
Listopad bol dosť odflákaný, lebo som bol na dva týždne na služobnej ceste a tam sa nedalo robiť nič iné iba behať. Prosinec bol presne podľa predstáv a aj Leden až do 16-teho vyzeral super. Ale 16-ho som si zranil pravú nohu (ITBS) a s behaním a kolom bol na dva týždne koniec. V podstate iba teraz začínam nohu mierne rozbehávať a voziť sa na kole.

Máš nějakého kouče nebo trénuješ sám sebe?
Ako sa to vezme. Teoreticky žiadneho kouče nemám a trénujem sám seba. Ale vlastne sme jedna obrovská tréningová skupina z internetového portálu „běhej.com“. Píšeme si na fórum, radíme sa, pomáhame si navzájom, blogujeme a čo je najúžasnejšie – stretávame sa na závodoch.
 
Jaké výživové doplňky užíváš, co se ti osvědčilo? Jsi věrný nějaké značce nebo experimentuješ?
V prvom rade hrozne veľa toho zjem a jem naozaj všetko. A doplnky? Na tréningu pijem riedky jonťák a na dlhé kolo si zoberiem musli tyčinky z Tesca.
Normálne užívam C-čko, Magne B6, probiotiká Dophilus, a keď trénujem viac, tak L-karnitin a BCAA. Dva krát do roka si naordinujem Proenzi 3 (glukosamin, chondroitin a MSM).
Jonťák, BCAA, poprípade nejaký proteínový kokteil mám výhradne od Kompavy (vyrábajú to tu hneď za rohom v Novom Meste nad Váhom).
Ironmana beriem ako jeden veľký piknik – za závod skonzumujem 11 gelov Endurosnack, 3 Powerbike, 4 šlehy a asi 30 Anticrampov – všetko od Nutrendu. Samozrejme na kole si vždy zoberiem banány. K tomu litre jonťáku a ku koncu aj koly. Žiadne experimenty – toto na mňa funguje, dobre sa nabaštím a po Ironmanovi som ťažší ako pred ním.

Zavítáš na závody i letos do Česka?
Určite. Beriem to ako domáce závody. V Čechách mám veľa priateľov, tak sa s nimi chcem pobaviť pri triatlone. Ak budem zdravý tak by som chcel začínať Krušnomanom, pokračovať Mělicemi a Moraviamanom. Potom by mal nasledovať Slovakman, Almere a Barcelona. Takže viac toho asi nestihnem, ale kto vie možno si ešte niečo v Česku pridám (Lipno?).